Už niekoľko rokov pracujem ako pedagóg v materskej škole. Tých zaujímavých vzdelávacích aktivít, čo zažijú naše deti počas dňa je toľko, že by sa verte, do nadrozmernej knihy ani nevmestili.
My pedagógovia zohrávame počas dňa veľa dôležitých úloh. Sú to roly nami zvládnuté s láskou, božskou trpezlivosťou, humorom, entuziazmom, kreativitou ale aj s dávkou nežnej prísnosti, aby boli Vaše „energické klbká“ v bezpečí.
Témy, ktoré deťom približujeme sú naozaj z každého súdka. Mnohé z nich sú pre deti ľahko pochopiteľné. Sú nimi totiž obklopené každý deň, sú im blízke.
Sú však aj témy, kde slovká ako empatia, detské práva, tolerancia, rovnocennosť, šikana či iné, sú veľmi
abstraktné na to, aby ich dieťa naozaj pochopilo.
Ako teda vysvetliť dieťaťu, čo sú jeho práva a prečo je viac než vhodné byť k druhým ľudom tolerantný a láskavý? Ako viesť dieťa k pochopeniu významu zdravého telesného a duševného rastu, hodnoty rodiny, priateľstva, lásky a domova?
Jednou z možností je napísať o tom rozprávku, príbeh, ktoré vtiahnu dieťa pútavo a hravo do svojho diania.
V mojej knihe slovká ako „detské práva“ síce neodznejú, sú však v príbehu zručne a poznateľne zakomponované.
V knihe nájdete okrem iného, aj kapitoly s názvom:
- Ahoj mnohých jazykoch
- Vzácne jedlo a voda
- Meno a jeho význam
- Potrebné písmenká
- Tanec ako hra
- Rodina
Sú to príbehy, s ktorými sa malý čitateľ vie stotožniť. Zároveň mu však prinesú nové zrnká múdrosti a nový pohľad na okolitý svet.
Doprajme teda dieťaťu možnosť pochopiť, prečo je dôležité mať vlastné meno, priateľov, rodinu, či čas sa hrať, ale aj vzdelávať sa.
Som rada, že v mojej knihe, príbeh dievčatka Sofinky a jej nových kamarátov, pomôže deťom obohatiť ich vnímanie detí z iných kultúr a zároveň vedie k pochopeniu, že každý z nás má svoje potreby a sny – ktokoľvek a kdekoľvek sme.
Na záver zdieľam s Vami báseň z vlastnej tvorby a deťoch a ich právach …byť deťmi!
Som len dieťa, na všetko mám čas…
Chcem sa k mame túliť a s deťmi sa hrať.
Kamarátov mať a zo srdca sa smiať.
Na stole v kuchyni, vôňu jedla cítiť,
večer v teple zaspávať,
kde ozvena rozprávky môj hlas tíši.
Do škôlky chodiť, tam je radosť byť,
pani učiteľky tak hravo,
učia ma veľký svet pochopiť.
Je to veľa, či málo?
Myslím, že tak akurát…
Veď som stále dieťa,
chcem šťastne s láskou rásť.
Podaj mi ruku, vnímaj môj svet,
Potrebujem ťa teraz!
Si môj anjel, domov, môj denný chlieb…
